Vývoj odievania žien zo stredných a vyšších spoločenských vrstiev v priebehu 19. storočia
Nič nie je rovnaké, nič a nikto tu nie je večne. S neustálym plynutím času sa neustále mení aj všetko okolo nás, od najmenších drobností, až po tie najväčšie skutočnosti. Inak tomu nebolo a nie je ani so zmenami v oblasti odievania. Za oblečením, ktoré si odievali ľudia pár rokov dozadu, by sa dnes už mnohí z nás, možno, ani neotočili, naopak, iní ho azda považujú za najcennejší poklad a radi sa k nemu ešte aj dnes vracajú.
Od začiatku nášho jestvovania neexistuje jednotný kľúč pre pochopenie zmien súvisiacich s odevmi, možno však tvrdiť, že všetky zmeny boli vždy podfarbené týmito aspektmi: ľudské túžby odlíšiť sa, vyčnievať z radu, prispôsobiť sa dobe či politickým, kultúrnym, alebo náboženským procesom.
Slovo "móda" pochádza z latinského slova "modus", ktoré možno preložiť ako spôsob, miera, no tento pojem nie je dodnes jednoznačne vysvetlený a viacero ľudí naň nazerá inak.
Na odievanie a odevy samotné, však musíme nazerať ako na jeden komplexný celok – oblečenie, ktoré si ľudia oddávna
dodnes obliekali a obliekajú, jeho zmeny a vývoj, ovplyvňovanie domácimi
či zahraničnými trendmi.
Doklady existencie textilu, prevažne živočíšneho
pôvodu, sú známe už z doby bronzovej zo severnej Európy. Zmeny
a trendy v odievaní možno vo väčšej miere sledovať až od 19.
storočia. Do tohto obdobia sa odievanie skúmalo prevažne na základe
ikonografických prameňov, materiálnej kultúry poznanej z archeologických výskumov, odevných fragmentov, či pamiatok výtvarného umenia sakrálneho
charakteru.
Vieš, aké sú to ikonografické pramene?
Vieš, čo sú odevné fragmenty?
Vieš, aká je to sakrálna pamiatka?
V odievaní sa odzrkadľovala aj dobová ideológia - odievanie odrážalo úlohy ženy a muža v spoločnosti, no zároveň poukazovalo aj na pluralitu subkultúr a individuálnu slobodu človeka. Rozsiahlejší priestor pre skúmanie odievania ponúkajú krajiny s tradíciou odevnej tvorby, Anglicko a Francúzsko. Pri skúmaní dejín odievania na Slovensku sa nám tak rozsiahly priestor, na rozdiel od uvedených krajín, neotvára.
V kostoloch, v domácnostiach, v širších rodinných kruhoch - tam sa odohrávala najpodstatnejšia časť života ľudí 19. storočia, ktorí žili v menších mestách. Mnohí z nich sa tam zúčastňovali na meštianskych báloch, výletoch do prírody, či divadelných predstaveniach kočovníkov. Obliecť sa museli v súlade s tým, akej udalosti sa hodlali zúčastniť. Spoločenský život ľudí žijúcich vo väčších mestách, bol o niečo rušnejší.
V odievaní v období 19. storočia - storočia, ktoré dostalo prívlastok "storočie meštianstva", sa do popredia dostávali nové inšpiračné zdroje viažuce sa na obdobie stredoveku a renesancie, pričom od antických a starovekých inšpiračných zdrojov sa postupne upúšťalo. K zmenám v oblasti odievania jednoznačne prispievali aj časopisy o móde a obchodné domy postupne vznikajúce v európskych metropolách, v ktorých sa neskôr predával aj módny tovar. Vplyv na tendenciu zmien v odievaní mal zrejme do istej miery aj fakt, že literáti v tomto období vo svojich dielach nechávali vyniknúť postavám romantických hrdinov - rytierov, vykresľovaných ako odvážnych bojovníkov, no zároveň mužov s jemným a kultivovaným vystupovaním dvorana, ktorým sa chceli aspoň odevom a jeho doplnkami podobať vtedajší muži.
Na začiatku 19. storočia bol pre celú Európu jednotným módnym slohom "biedermeier". Na našom území si ľudia okrem európskeho dobového odevu odievali aj uhorský odev v jeho viacerých obmenách, alebo nosili aspoň drobné prvky dekoratívneho charakteru, ako napríklad čierne šnúry, ktoré im pripomínali ich staršiu domácu tradíciu. Boli to najmä mešťania, ktorí si zakladali na sledovaní noviniek v oblasti odievania, aby sa svojím odevom čo najviac priblížili ku šľachte. Ak chceli niečo znamenať vo vyššej spoločnosti, museli sa totiž nielen krásne obliecť, ale zároveň aj vhodne obliecť, v závislosti od udalosti, ktorej sa mali zúčastniť.
V prvej polovici 19. storočia žene, pohybujúcej sa vo vyššej spoločnosti, bolo údelom prostredníctvom svojho odevu dopĺňaného o honosné šperky, dotvárať spoločenské postavenie manžela, ktorého účelný a zároveň nenápadne elegantný odev, mal zas navonok manifestovať jeho činorodú aktivitu vo viacerých sférach ľudskej spoločnosti.