8. apríla 1854 sa vo Viedni Gustávovi Vogelovi barónovi von Friesenhof a jeho druhej manželke Alexandre, narodila dcéra Natália. Natálií meno vybrala matka Alexandra, zrejme preto, že rovnako sa volala aj Alexandrina sestra, s ktorou Alexandra žila dlhé roky a mali spolu pekný vzťah. Nedá sa však vylúčiť ani to, že jej vybrala práve toto meno ako znak úcty voči Gustávovej prvej manželke, ktorú opatrovala až do jej smrti.

Natália sa narodila do rodiny, v ktorej už bolo jedno dieťa – jej nevlastný brat Gregor, z Gustávovho prvého manželstva s Natáliou Ivanovnou Ivanovovou. Gustáv, Natáliin otec, mal v čase jej narodenia 47 rokov a jeho manželka 43 rokov. Vzhľadom ku vyššiemu veku oboch rodičov preto obaja chceli, aby sa dieťa narodilo vo Viedni, kde pôsobil priateľ Gustáva von Friesenhof, pôrodník a chirurg GeorgPreyss.

Georg Preyss bol podľa dostupných údajov v období narodenia Natálie Oldenburgovej vychýreným pôrodníkom vo Viedni, často prizývaným ku pôrodom žien pochádzajúcich z vyšších vrstiev, kam uzavretím manželstva s Gustávom patrila aj Alexandra. To, že viedol aj pôrod Alexandry Friesenhofovej sa predpokladá najmä na základe jeho dlhoročného priateľstva s barónom Friesenhofom a jeho neskorších návštev v Brodzanoch, nie je to však informácia, ktorú možno s určitosťou potvrdiť. 

1. Vieš kto je na fotografií?

2. Pozoruj oblečenie postáv vyobrazených na fotografií.                                                                          Vedel by si na jeho základe určiť, v akom období (jar, leto, jeseň, zima) fotografia vznikla?

3. Pokúsiš sa odhadnúť, aspoň približne, rok vzniku tejto fotografie?

Barónka Alexandra a barón Gustáv, po osamostatnení syna Gregora sústredili ešte väčšiu pozornosť na rozvoj všetkých daností dcéry a na to, aby ju výchovou viedli na úroveň požiadaviek pre šľachtičnú jej postavenia. Barón venoval osobitú pozornosť tomu, aké knihy jeho dcéra číta, preto jej ich sám zaobstarával. 

Natália ovládala i viacero cudzích jazykov, jazdu na koni, milovala zvieratá, zaujímala sa o hudbu, ovládala hru na klavíri, vedela spievať, krásne maľovala. S oboma rodičmi mala veľmi pekný vzťah, no dá sa povedať, že so svojím otcom si rozumela o niečo viac, než s matkou. To, že medzi nimi panovala bezhraničná dôvera dokazuje najmä ich spoločná zachovaná korešpondencia. Čo sa týka povahových vlastností, tie zdedila skôr po matke Alexandre. Rovnako ako ona, rada pomáhala tým, čo to v jej okolí potrebovali.

Natália zdedila po matke Alexandre veľa z osobnostných čŕt, napríklad silnú povahu, istý spôsob uzavretosti voči okoliu, nevyrovnanosť, ale aj záujem o hudbu a poéziu. Už ako mladé dievča písala básne. Počas života sa jej podarilo vydať štyri nemecké zbierky. Talent mala aj na maľovanie, čo dokazuje niekoľko z jej zachovaných obrazov, či už portrét otca Gustáva, alebo tri albumy kresieb krajiniek z okolia Brodzian. Po matke tiež zdedila lásku ku psom a koňom, ktorou bola povestná – na jej  žiadosť sa všetkým psom a koňom, ktoré chovala, zhotovovali po ich uhynutí náhrobné dosky s menami.

V novembri 1875 pozornosť Gustáva dokázal upútať hoci chorľavý, no stále slobodný, bohatý vojvoda Antoine Gotier Fréderika Elimar Oldenburg. O Elimarovu priazeň sa uchádzalo viacero dám, ktoré mu okato dvorili, no on javil záujem práve o Natáliu. Tá však vyvíjala oveľa menšiu snahu upútať ho, ako ostatné dámy v spoločnosti. Všetko sa zmenilo na večierku vo Wiesbadene, kde Elimar a Natália spolu štvorručne, za sprievodu Natáliinho spevu, hrali na klavíri. O osem mesiacov neskôr, Elimar ohlásil návštevu v Brodzanoch a požiadal Natáliu o ruku. Friesenhofovci sobáš, ktorý sa konal v novembri 1876, schválili.

Natália a Elimar boli rozdielneho vierovyznania – Natália bola pravoslávneho vierovyznania a Elimar evanjelického vierovyznania. Sobášny obrad sa preto konal dvakrát. Prvý – evanjelický, sa konal v Nitrianskej Strede 7. novembra 1876 , druhý – pravoslávny, 9. novembra 1876 v Kostole sv. Trojice vo Viedni. 

Natália a Elimar mali spolu dve deti – dcéru Frederiku a syna Alexandra, ktorých sa snažili čo najlepšie vychovať. Dôraz kládli nielen na vzdelanie, ale aj na náboženský život. Manželia Oldenburgovci od začiatku žili v manželstve plnom lásky a porozumenia. Natália bola pre Elimara inšpiráciou a Elimar podporoval všetky jej záľuby a bol hrdý, že je tvorivá vo výtvarnej oblasti. Obaja boli veľmi tvoriví – Elimar komponoval hudbu, písal básne, písal divadelné hry. Natália maľovala, spievala, hrala na klavíri a písala aforizmy a básne. Oldenburgovci boli spoločensky aktívni, zúčastňovali sa výstav a koncertov, divadelných predstavení, a aj sami usporadúvali spoločenské a hudobné večery v Brodzanoch, aj na zámku v Erlaa.

Natália zomrela v roku 1937 vo veku 83 rokov a pochovaná je v rodinnej krypte v Brodzanoch, spolu s rodičmi, manželom a dcérou Frederikou. Posledné roky života venovala starostlivosti o kone a psy. Väčšinu času trávila v letohrádku Babylón, no zdržiavala sa aj v kaštieli. Letohrádok dala kňažná postaviť v roku 1894 nad dedinou na kopci Hôrka. Slúžil prevažne ako letné sídlo príslušníkov rodiny, ale aj pre potreby hostí, ktorí prichádzali do Brodzian. 

Na kňažnú Oldenburgovú - pani ,,hercočku", ako ju oslovovali zamestnanci kaštieľa a obyvatelia Brodzian, sa dodnes spomína len v dobrom. Pomáhala ľuďom, bola štedrá, starostlivá. Po smrti otca, matky a manžela, sa stala opatrovníčkou všetkých kultúrnych hodnôt, ktoré sa za celé obdobie pôsobenia Friesenhofovcov a Oldenburgovcov v kaštieli v Brodzanoch podarilo nahromadiť. Po Natáliinej smrti do Brodzian prišiel jej vnuk Juraj Welsburg, ktorý v kaštieli žil v rokoch 1928 – 1945.