Od polovice 19. stročia
Najmä v 50. a 60. rokoch 19. storočia boli u žien obľúbené tzv. vizitky. Šlo o vrchný ženský odev, podobný kabátiku, ktorý bol spočiatku pomerne jednoduchý. Dĺžkou siahal po pás alebo boky, mal úzke rukávy. Tento odev bol typický tým, že z prednej časti bol vysoko uzavretý a zapínal sa na háčiky alebo gombíky. Ich nosenie umožnilo práve už spomínané zúženie rukávov. Postupom času sa vizitky nosili aj s rôznymi strihovými obmenami, najmä zo zadnej časti bývali buď čoraz viac priliehavejšie alebo čoraz viac voľnejšie.
Vizitky sa nosili aj počas dňa, aj večer. Vyrábané boli z čipiek, hodvábu, bavlnených látok, zamatu, kvalitných vlnených látok, ale aj rôznych druhov súkna. V súlade s materiálom, z ktorého boli vyrobené, sa potom zdobili čipkami, výšivkami, šnúrami, skladanými hodvábnymi alebo zamatovými stuhami, kožušinami.
V 70. rokoch 19. storočia mali šaty charakter dvojdielnych kompletov, skladajúcich sa z kabátika, vrchnej a spodnej sukne. Kabátik, po pás priliehavý a pod pásom v zadnej časti vybiehajúci do "krídeliek", ozdobený dostatočne veľkou mašľou s dlhými koncami, sa nosil k denným šatám, bol vysoko uzavretý s dlhými úzkymi priliehavými rukávmi. Materiálovo býval najčastejšie zhotovovaný z vlnených látok, plyšov, zamatov. Zriedkavosťou nebolo ani kombinovanie látok na všetkých druhoch šiat.
Osobitú formu mal kabátik na vychádzkových šatách, ktorý nadobúdal podobu mužského saka a možno ho považovať za akéhosi predchodcu kostýmového kabátika. Tento kabátik bol zvýrazňovaný kontrastným materiálom na obrube, manžetách i golieri. Zdobený býval kostenými a sklenenými gombíkmi, ktoré v tomto období boli čoraz viac modernejšie a ktorých úlohou malo byť zdôraznenie kostýmového charakteru kabátika. Kabátik dopĺňali dve sukne – spodná, ktorá bola šitá z podšívkovej gázovitej látky a pri dolnom okraji mávala našitý široký pás z látky vrchnej sukne, ktorý bol naberaný, skladaný alebo plisovaný a vždy zladený s ozdobami našitými na kabátiku a vrchná, ktorá bola kratšia, v zadnej a bočných častiach s možnosťou vykasávania upravovaná do turnýru.
V 60. rokoch bolo tiež moderné nosenie trojštvrťových širokých pelerín s viacerými goliermi alebo s kapucňou. Zdobené bývali strapcami, šnúrami. Aj v neskorších obdobiach sa pri tvorbe kabátikov ku ženským šatám, či už kratších, alebo dlhších, hľadala inšpirácia v mužských odevoch. Dôvod bol prostý - pelerínové typy vrchných ženských odevov pre ženy, ktoré sa postupne čoraz viac pohybovali po uliciach a začínali zamestnávať v rôznych pracovných odvetviach, boli príliš nepraktické.
Ak chceš vedieť viac, vyber si jednu z konkrétnych analýz odevu Natálie Oldenburgovej, zachyteného na dobových fotografiách: Analýzy fotografií Natálie Oldenburgovej.