Analýzy fotografií Natálie Oldenburgovej

12.10.2022

V tejto časti ti ponúkam popis konkrétnych odevov, ktoré sa nosili v 19. storočí. Stretneš sa tu s fotografiami, ktoré sú rôzne rozmiestnené na celej stránke a sú súčasťou konkrétnych článkov. Aby si im lepšie porozumel, poďme sa na ne spoločne pozrieť.

A... ak by si ich chcel vidieť naživo, stačí ak sa vyberieš na výlet do Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, tam ti ich radi ukážu. Vďaka tomu, že všetky fotografie sú  v osobnom vlastníctve kaštieľa, alebo súčasťou jeho expozície, ich teraz s udeleným súhlasom môžeš vidieť aj TY! :)


1.



Toto je jedna z najstarších zachovaných fotografií, na ktorých je vyobrazená Natália Oldenburgová. Vznikla približne okolo roku 1859. Je na nej odfotografovaná s mamou Alexandrou (vpravo). Na základe fotografie možno konštatovať, že odevy dospelých žien a dievčat sa v prvej polovici 19. storočia, na prvý pohľad výrazne neodlišovali. Rozdiel bol, samozrejme, v ich veľkosti. Z hľadiska materiálového spracovania, či strihu boli odlišnosti minimálne, alebo vôbec žiadne. Odevy žien, ktoré sa pohybovali vo vyšších spoločenských kruhoch zvykli byť šité z kvalitných látok, hlavne pre zabezpečenie dokonalej reprezentácie manžela v spoločnosti.

Odev malej Natálie na fotografií (vľavo) je zhotovený z károvaného taftu. Pri detailnejšom pohľade vidieť, že šlo o akýsi kabátec s voľnými rukávmi, ktorý zvykol byť prehodený cez iné oblečenie. Svoje najväčšie uplatnenie nachádzal v tuhom zimnom období, nakoľko bol teplý a dokázal zahriať. V tomto konkrétnom prípade absentujú na Natáliinom odeve kožušinové alebo zamatové obruby, ktoré zvykli byť najmä v tomto období bežnou súčasťou zimných šiat. Okolo krku vidno biely golierik. Ten možno považovať za typický pre detské oblečenie, na ženské šaty sa zvykol našívať len sporadicky. To že ide o fotografiu zhotovenú v zimnom období, potvrdzuje i to, že Natália má na nohách obuté, kožušinou lemované, čižmy.



2.

Obe fotografie vznikli okolo roku 1864. Na prvej je barónka Natália (vľavo) so svojou matkou Alexandrou (vpravo). Na druhej, o ktorej sa predpokladá, že vznikla len o čosi neskôr, je vyfotografovaná samostatne. Do očí pri pohľade na obe fotografie ako prvá udrie dĺžka dievčenských šiat, siahajúca pod kolená, nie však úplne po zem. Pri dievčenských šatách totiž bolo nepísaným pravidlom, že spod sukne museli vytŕčať spodné biele nohavice. V oboch prípadoch sa tento element na fotografiách dá dobre odpozorovať. Šlo o najvýraznejší rozdiel medzi dievčenskými a ženskými šatami v 19. storočí. Iné odlišnosti medzi dievčenskými a ženskými odevmi nosenými v danom období boli minimálne. Na fotografií vľavo má Natália oblečené letné šaty, čo možno tvrdiť na základe kratšej dĺžky rukávov. V prípade jesenných či zimných šiat úzke, pozvoľna sa rozširujúce rukávy dĺžkou siahali až po zápästie, na ktorom sa zvykli sťahovať manžetami. Šaty bývali ešte stále najčastejšie zhotovované z hodvábu alebo zamatu. Natáliine šaty sú na oboch fotografiách zrejme kombináciou oboch materiálov. Na dievčenských šatách sa nezvykli objavovať čipky v takej miere, ako na ženských. Ak sa aj objavili, tak len veľmi decentné. Na obrázku vpravo je dobre vidieť vrchný odev - dievčenskú verziu tzv. vizitky. Tie sa stali obľúbenými najmä v 50. a 60. rokoch 19. storočia. Šlo o vrchný ženský odev, podobný kabátiku, pomerne jednoduchý, dĺžkou siahajúci po boky alebo pás, s pomerne úzkymi rukávmi. Zapínal sa na háčiky alebo gombíky. V súlade s materiálom, z ktorého bol vyrobený, sa zdobil čipkami, výšivkami, šnúrami, skladanými hodvábnymi alebo zamatovými stuhami, kožušinami.


3.

Na fotografií z roku 1874 je 20 ročná Natália Oldenburgová. Šaty, ktoré má oblečené, majú charakter dvojdielneho kompletu, pozostávajúceho z priliehavého kabátika, siahajúceho po pás a sukne. I keď sukňu na fotografií dobre nevidno a nedá sa priamo demonštrovať jej dĺžka, vzhľadom k obdobiu, z ktorého fotografia pochádza sa dá predpokladať, že sukne boli dve – vrchná a spodná. Vrchná sukňa zvykla byť o čosi kratšia, ako spodná, v zadnej a bočných častiach sa dala upraviť do podoby turnýru. Spodná sukňa materiálovo najčastejšie zhotovovaná z podšívkovej gázovitej látky, bola typická tým, že na jej spodný okraj sa našíval široký pás látky, získaný z vrchnej sukne, ktorý bol skladaný, naberaný alebo plisovaný, vždy zladený s ozdobami našitými na kabátiku. Kabátik zvykol byť okolo krku zdobený golierikom alebo výraznou mašľou, tak, ako má aj Natália na fotografií. Vidno i vysoké uzavretie kabátika, so zapínaním na háčiky, ktorého konzervatívnosť podopierajú i dlhé, priliehavé, úzke rukávy. Materiálovo ide zrejme o plyš v kombinácií so zamatom. Kombinovanie látok na všetkých druhoch šiat nebolo totiž ničím nezvyčajným. Zdobenie pestrými výšivkami nie je prehnané, umocňuje dojem elegancie. Tento typ kabátika zvykol byť dopĺňaný dvoma sukňami. Spodná sukňa z podšívkovej gázovitej látky, mávala pri dolnom okraji často našitý široký pás z látky vrchnej sukne, ktorý bol naberaný, skladaný alebo plisovaný a vždy zladený s ozdobami našitými na kabátiku. Posúdiť dĺžku sukne, žiaľ, z tejto fotografie nie je možné, no možno predpokladať, vzhľadom ku tomu, že je vidno nazberanie a plysovanie, že i dĺžka zodpovedala všeobecne zaužívaným predstavám o správne zhotovenom ženskom odeve.



4.




Natália von Friesenhof odfotografovaná v roku 1876, krátko pred svojou svadbou, vo vychýrenom ateliéri Adèle vo Viedni. Pozornosť treba upriamiť na spôsob spracovania fotografie, na vtedajšiu dobu pomerne dosť pokrokový. I keď nevidno Natáliinu postavu, možno spozorovať vyčnievajúci kabátik podobného typu, aký mala oblečený na predošlej fotografií. Rovnako, ako nesmeli chýbať volány, stuhy, či čipky na šatách, tak nesmeli chýbať ani na pokrývkach hlavy. Náhradou klobúku sa stávali šatky, nazývané aj závoje, podobné tomu, ktorý má Natália na fotografií. Zdobené bývali výrazne, najčastejšie čipkami. Takáto šatka bola považovaná za doplnok dekoratívneho charakteru, dotvárajúci honosnosť šiat, najmä žien pohybujúcich sa vo vyšších spoločenských vrstvách.


5. 

Na fotografií z roku 1876 sú manželia Oldenburgovci vyfotografovaní v ateliéri Adèle vo Viedni. Na fotografií je dobre vidieť tzv. turnýrovú sukňu, ktorá v 70. a 80. rokov 19. storočia úplne nahradila krinolínu a zvonovú sukňu. Kňažná zvolenú dlhú turnýru so zriasenou, volánmi zdobenou vlečkou, doplnila o úzky priliehavý vrchný kabátik so zapínaním na gombíky, bez výrazného zdobenia. Volánmi je zdobený takmer celý tmavo ladený odev kňažnej, od krku až po kolená veľmi úzky, od kolien sa postupne vlečkovo rozšírujúci. Šaty sú jednofarebné, vyčnieva len biele lemovanie okolo krku a úzkych rukávov. Kňažná sa zrejme nedala strhnúť revolúciou vo farbení a vzorovaní látok, vidno to i na jej ostatných odevoch, ktoré boli zväčša tmavé a decentné, nikdy nie prezdobené. Na podčiarknutie svojej dobre vyzerajúcej siluety zrejme využila i pevne zošnurovaným živôtik s korzetom, pre zvýraznenie poprsia a osieho pásu. Materiálovo sú šaty zhotovené najpravdepodobnejšie z hodvábu v kombinácií so zamatom. Nezvyčajne štylizovaná esovitá línia je pri bočnom pohľade špecifická útlym stiahnutým driekom, vodorovne riasenou, pomerne objemnou sukňou. Kňažná aplikovala pre docielenie výsledného decentného vzhľadu denných šiat i perlovo, výšivkovo a stuhovo zdobený klobúk menších rozmerov, zakrývajúci dohora upravené vlasy. Takýto klobúk v danom období neodmysliteľne patril k ženskému odevu ako doplnok, najmä u žien, ktoré sa radili k vyšším spoločenským kruhom.


6. 

Svadobná fotografia z roku 1876 zachytáva postavu Natálie do pol pásu. Detailne možno vidieť vrchný kabát v štýle bežne nosených vizitiek so zapínaním na gombíky, s dlhými, v zápästí perlami a volánmi zdobenými rukávmi. Tie zdobia v podobe náhrdelníku i krk kňažnej. Tiež sa nachádzajú aj na dlhom závoji a v podobe brošne i na vrchnej časti svadobných šiat. Natália ani v tomto prípade neupustila od svojej jednoduchosti a decentnosti. Pre dotvorenie povedomia o celkovom vzhľade svadobný šiat je zakomponovaný maľovaný svadobný portrét, ktorý je umiestnený v expozícií SNM - Hrad Červený kameň. Vďaka tomuto portrétu je možné zistiť, že Natália celkové úzke pôsobenie svojej siluety dosiahla využitím turnýrovej sukne. Dlhá turnýrová sukňa s decentným perlovým zdobením, totožným so zdobením vo vrchnej časti odevu, disponuje jemne zriasenou, volánmi zdobenou dlhou vlečkou. Svadobný odev čistej bielej farby je opäť typicky od krku až po kolená veľmi úzky, od kolien sa výrazne vlečkovo rozširujúci. To že kňažná má odetý i pevne zošnurovaným živôtik s korzetom, je evidentné a dokazuje to najmä dostatočne zvýraznený osí pás. Pokiaľ ide o materiál, zrejme ide o kombináciu hodvábu s rozličnými materiálmi z bielej a priesvitnej gázovitej látky, najpravdepodobnejšie šifónu a etamínu alebo batistu. Vlasy, z veľkej časti zatienené mohutným závojom s perlovým zdobením má Natália upravené dohora, primerane udalosti. Podčiarkujú celkový elegantný nádych.


7.

Fotografia manželov Elimara a Natálie Oldenburgových. Vznikla približne v roku 1890. Natália má na nej opäť oblečené šaty zhotovené najpravdepodobnejšie z tmavého zamatu v kombinácií s hodvábom a turnýrovú sukňu. Detailne sa dá analyzovať vrchná časť odevu, nakoľko od kolien nižšie odev nevidno. 

Silueta ženských šiat od začiatku 90. rokov 19. storočia zvykla byť formovaná do tvaru presýpacích hodín. V takejto podobe bola potom považovaná za klasicky ženskú. Natáliou zvolený tesne uzavretý, veľmi priliehavý živôtik, s úzkymi, v zápästí čipkou a volánom zdobenými rukávmi, stiahnutými manžetami, púta výrazným bielym lemovaním, ktorého útržok je možné vidieť i na zadnej strane turnýrovej sukne, veľkú pozornosť. Znovu má oblečené šaty ladené do tmavých tónov. Pozornosť dokáže upútať biele čipkové lemovanie. Materiálovo je odev zrejme ušitý z hodvábnych tkanín, zamatu a súkna. Ako módny doplnok Natália vhodne zvolila do upravené drdolu stiahnutého na temene hlavy jednoduchú stuhu s perlovou aplikáciou.


8.

Vznik fotografie sa datuje do roku 1895, i keď zrejme nie je presným. Na fotografií sú vyobrazení v spodnom rade manžel Natálie Elimar Oldenburg, dcéra Frederika Oldenburgová, syn Alexander Oldenburg, barónka Viola von Pillersdorf, Natália Oldenburgová a vo vrchom rade literát Fritz Lemmermayer, speváčka Marie Formey, evanjelický kňaz Alfred Formey. Fotografia zachytáva slávnosť ukončenia leta - dožinky. V rodine Oldenburgovcov sa táto slávnosť každoročne zvykla spájať s oslavami narodenín detí Oldenburgovcov a menín samotnej Natálie. Odev zvolený barónkou Natáliou Oldenburgovou bol v súlade s povahou prebiehajúcej slávnosti. Šlo o vtedajší brodziansky kroj, ktorý si kňažná Oldenburgová zvykla odievať výlučne v deň konania dožinkovej slávnosti, nakoľko dožinkový sprievod končil svoju púť pri bránach kaštieľa odovzdaním upleteného venca do jej rúk a ona takýmto spôsobom snažila jednoducho vyjadriť, ako blízko má k obyvateľom Brodzian. Brodziansky kroj nespĺňal všetky náležitosti národného folklórneho odevu, vo svojej celistvosti zdobeného výšivkami, pozostávajúceho z blúzky s výraznými rukávmi vsadenými v stojačiku, vesty a sukne dĺžkou siahajúcej po kolená so zásterou. Na základe pozorovania fotografie teda možno tvrdiť, že i keď vrchná časť brodzianskeho kroja korešpondovala s formou národného folklórneho odevu, nakoľko barónka má odetú bielu blúzku s pestrými výšivkami posiatymi rukávcami, zahaľujúcimi ruky až po zápästie, úzko obopätú okolo krku, spodná časť sa mierne odlišovala. Sukňa nebola jedna, bolo ich viac a zvykli byť nazberané. Nazberanosť bývala utlmovaná pomocou čiernych dlhých vyšívaným záster, sťahujúcich sa v páse. Rovnako tak dĺžka nesiahala iba po kolená, ale až po zem, respektíve mierne nad zem, tak aby bolo dobre vidno kožené čierne čižmy. Ako doplnok odevu zvykli slobodné ženy nosiť na hlave partu z kvetov a stúh a vydaté ženy čepiec. Čepiec vidno i na hlave Natálie Oldenburgovej a Violy von Pillersdorf. Medzi ich odevmi tiež možno pozorovať menšie odchýlky v spracovaní brodzianskeho kroja. Tie boli zrejme ovplyvnené vkusom a individuálnym prejavom ich zostavovateľov. 


9.

Obe fotografie znázorňujú kňažnú Natáliu s leonbergermi v kaštieľskom parku. Vznik fotografií možno datovať do roku 1900. Tesne uzavretý živôtik, veľmi podobný mužskému saku, s rukávmi rozširujúcimi sa v oblasti pliec a ramien, postupne sa zužujúcimi až po zápästie, má kňažná zapnutý pomocou gombíkov. Doplnený je dlhou nevýraznou zvonovou sukňou. Natáliin odev je opäť jednoduchý a tmavý, v tomto prípade jednoliato čierny, bez akýchkoľvek nášiviek, či ozdôb. Jedinou ozdobou je brošňa pri krku. Nosenie brošne možno považovať za jeden z charakteristických znakov kňažnej. Mala ich veľké množstvo a často ich kombinovala s rôznym oblečením, na všetky možné príležitosti, ktorých sa zúčastňovala.

Ako vrchný, takmer univerzálny odev, sa najčastejšie zvykli v tomto období nosiť rôzne dlhšie alebo kratšie pelerínky, zhotovované z kvalitných súkien, hodvábnych tkanín, zamatu a samozrejme, čipiek. Niečo podobné má Natália prehodené cez plecia na fotografií vľavo, i keď skôr ako pelerínu, táto časť odevu pripomína dnešný kabát. Ide o plášť redingotového typu, bledšej farby, ako celý zvyšný odev. Línia oblečenia v komplexnosti pôsobí uzavreto, konzervatívne, je akoby zvláčnená a postupne splývavá. V podstate má už veľmi ďaleko od esovitej línie, ktorú sa ešte v 80, rokoch kňažná snažila prezentovať. Veľmi pozoruhodným je aj klobúk so závojom, zdobený malými perlami a bielym lemom, zakrývajúci do drdolu upravené vlasy. Kňažná sa nosením podobných klobúkov v tomto období viac ako vyznačovala. Podopierala tým vážnosť svojho postavenia v rámci spoločnosti.


10.


Na fotografií vľavo vidno kňažnú Oldenburgovú s leonbergermi v letohrádku Babylón. Ten sa nachádza na kopci Hôrka v Brodzanoch. Fotografia vpravo je portrétna fotografia Natálie Oldenburgovej, zaznamenávajúca kňažnú v rovnakých šatách, ako fotografia vedľa. Rozdiel je len v tom, že na fotografií vľavo, má kňažná cez plecia prehodenú bielu šatku s volánovým a čipkovým zdobením. Obe vznikli približne v roku 1915. Zaradila som ich do výberu fotografií preto, že je šlo o jedny z mála fotografií zachytávajúcich Natáliu v bledom oblečení. Bledé farebné odtiene nosila totiž len veľmi sporadicky. Zároveň ide o fotografie dobre vykresľujúce, že šaty sa v tomto období už zväčša šili z jemných a splývavých materiálov. V tomto prípade sú Natáliine šaty zrejme kombináciou hladkého saténu a čipkových vrstiev s tylom. Fotografia vpravo je v podstate detailným záberom na túto kombináciu materiálov. Je na nej možné veľmi detailne odpozorovať čipkový charakter, i keď vidno len hornú časť šiat.

Čipky na odevoch sa zvykli produkovať rozličnými technikami, mali rôznu štruktúru i hrúbku a bohaté flitrové, či perlové nášivky. Tie v prípade šiat Natálie, ktoré má oblečené na týchto dvoch fotografiách, vôbec nevidieť. Kňažná Oldenburgová totiž nebola typom ženy, ktorá by zvykla nosiť okázalé oblečenie s bohatým a hustým zdobením. Volila skôr konzervatívne oblečenie s decentným zdobením, primerané jej spoločenskému postaveniu.

Základným prvkom formujúcim telo ženy do požadovanej módnej línie bol stále korzet, pevne vystužený kovovými prútmi, v zadnej časti uťahovaný dlhými tkanicami. Rovnako, ako šaty, býval z vonkajšej strany zdobený čipkami. To čo z fotografií nevieme odpozorovať, je oblečenie, ktoré si ženy zvykli obliekať pod korzet. Ako spodný odev sa nosila dlhá biela košeľa z jemného plátna, navrchu živôtik. Bežne sa kombinovala s dlhými bielymi nohavičkami a viacerými spodnými sukňami, strihovo zodpovedajúcimi typu práve odetých šiat. Inak tomu zrejme nie je ani v prípade zaznamenaného bieleho odevu kňažnej. Tubovitú siluetu Natáliiných pomerne úzkych šiat s mierne zvýšeným pásom opticky predlžuje vyšší golierik, ozdobený zaujímavou brošňou v tvare podkovy. Sukňa je dlhá, rovná. Rukávy na šatách sú dlhé a voľnejšie. Odev je, tak ako je typické pre Natáliu, jednoliatej bielej farby. Korunou elegancie kňažnej je bezpochyby čipková aplikácia zakomponovaná do vyčesaného drdolu.


Pokús sa urobiť analýzu nejakých fotografií sám. 

Dám ti nejaké k dispozícií. Stačí si vybrať: Sem musíš aspoň nazrieť.

2022, stránka bola vypublikovaná ako výstup rigoróznej práce, všetky fotografie sú zverejnené so súhlasom SNK – Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky